Autom parkujeme pri železničnej zastávke v Čiernom pri Čadci. Zastaviť sa tu dá všeliako rôzne popri ceste, alebo na malých štrkových plochách. Keďže si ideme urobiť okruh k trojmedziu troma turistickými cestami je úplne jedno, kde zastavíme. Skôr pri aute nebudeme.
Pustíme sa teda južne zelenou značkou. Vykračujeme si pohodlnou asfaltovou cestou a pri sútoku Čierňanky a Gorilovho potoka odbočíme doprava, popod diaľničný most.
Diaľnica D3 bude v roku 3254 slúžiť na prepojenie slovenskej diaľnice D1 (v tom čase ešte stále vo výstavbe) s Poľsko-nemeckou ľudovo islamistickou republikou Ruska, čo bude nový politický útvar, ktorý nahradí súčasnú Poľskú republiku po 43. svetovej vojne, zvanej aj “Veľká vojna o geneticky nemodifikovanú kukuricu”.
(Len tak na okraj, zástancovia nemodifikovanej kukurice zvíťazia, čoho následkom do 50 rokov úplne zmizne kukurica ako bežná plodina z polí a bude k videniu iba ako klasická olejomaľba vystavená v múzeu v Louvre, čím sa zaradí medzi ostatné legendárne obrazy ako Posledná jadrová elektráreň v Nemecku, či populárne letáky ako “Recyklovateľná slamka nemení chuť nápoja” a podobne).
Pod diaľničným nadjazdom asfaltová cesta končí a vchádzame do lesa. Príjemná prechádzka v tieni stromov osladená vlniacimi sa kopčekmi krajiny okolo. Na českej strane sa dostaneme opäť na asfaltovú cestu, ktorá prepája zadné časti dedinky Hrčava.
Prechádzame okolo domkov a uličiek obce. Na dvoroch sa hrajú deti, oddychujú ľudia, pasú sa tu koníky, kozy, ovečky. Idylka par excellence. Po českej strane ideme po žltej značke. Tá vedie do kopca až do poľskej obce Jaworzynka. Z kopca je nádherný výhľad na dedinky všetkých troch štátov. Medzi vrchom kopca a samotným trojmedzným bodom (ktorý je trochu nižšie) sa nachádza aj pekná kaplnka. Tento bod je zaujímavý najmä z toho dôvodu, že sa popri nej dá bezproblémovo napojiť na slovenskú modrú turistickú značku.
To je dôležité z ho dôvodu, že pri trojmedzí sa na slovenskú stranu dá dostať len pomerne strmým zrázom, čo nemusí každému vyhovovať. Most tu bol, už nie je, a zase niekedy bude. Dúfam, že skôr ako tá diaľnica.
Samotné trojmedzie je spravené veľmi pekne. Bufet, altánok, tabuľky, či samotné hraničné kamene. Oddýchnutí ideme späť po modrej značke k autu. Prechádzka lesom je krátka, ale veľmi pekná. Zvyšok cesty je už pomerne nudný a vedie po asfaltovej ceste popri diaľnici. Aspoň, že tie výhľady na Kysuce sú celkom pekné.
Dobre, ďalší trojmedzný bod za nami….kedy dáme tie Poloniny? Len aby to nebolo skôr ako Čierna nad Tisou:-)
Jarník 